Lab

Cestou zo školy som stretla psíka a odvtedy išiel stále za mnou.Ked som vchádzala do brány,myslela som si že odíde,ale on ma tam počkal kým som išla pre Taru.Potom som sa išla prejsť po okolí či ho náhodou niekto nehladá.Vtedy som si povedala čo s ním mám robyť?Stále chodil za mnou a za Tarou.Bolo to ešte šteńa s krátkou srsťou.Mal obojok bez známky.Keby zostal cez noc vonku,tak môže zahynúť a to ja nesmiem dopustiť!!Ĺudí na ulici som sa pýtala či ho náhodou nepoznáju a nevedia komu patrí.Reagovali asi takto:šak ho nechajte nech ide...že on sa domov vráti.On aj tak chodil za nami.V tom ma napadlo že zavolám jednej známej či nejde venčiť svojho psíka a rozhodneme čo s ním... Na koniec išla von.Dlho sme váhali čo máme robyť.Zavolať mestských policajtov?čo s ním spravia?Okolo nás išla jedna pani,ktorá má dvoch psíkov z útulku,tak sme sa jej spýtali či nemá telefónne číslo na útulok.Ona vravela že má a tak zavolala tete čo tam pracuje.Tá pre nho prišla a povedala:"tento už bol u nás.U nás aspon kilo priberie,že jeho majitelia sa onho nestarajú,pustia ho nech sa vyvenčí a potom ho hľadajú".A najviac sa mi páčilo ked povedala,že:"ja im ho už nedám"Aj napriek tomu že útulok majú preplnený.Takíto ľudia,ako ona majú srdce na správnom mieste!!!No nakoniec sa to skončilo dobre psíka aj pre nás.Nemohla by som zniesť ten pocit,keby sme ho nechali vonku a niečo by sa mu stalo.Vyčítala by som si to...No a tak si môžte pozrieť jednodnoveho Tarineho kamaráta:)